Samota, šťastie, bolesť, nádej

7:15


Niekedy sa možno človek potrebuje, len na chvíľu zastaviť, nadýchnuť, uvoľniť a pokračovať ďalej. Možno len potrebuje na chvíľu vypnúť, byť sám alebo zakričať do prázdneho mesta, kde ho nikto nepočuje. 
Mnohý ľudia navonok vyzerajú šťastne, spokojné, ale vo vnútri "krvácajú", sú zranený, bezmocný, unavený. Občas mám pocit, že niektorí ľudia v sebe dusia svoje myšlienky, pocity, city a majú strach o nich niekomu povedať. Možno o nich nehovoria, pretože sa boja ako okolie, kamaráti či rodina zareaguje. Pri niektorých možno už vedia ich reakciu, ale nechcú to počuť, pretože to je posledná vec, ktorú potrebujú. Radšej by prijali objatie, slová, ktoré nebolia ale poučia, pri ktorých si človek uvedomí veci, ktoré spravil, kde spravil chybu, kvôli čomu sa dostal do takejto situácii a pri ktorých si povie, že svoje problémy vyrieši aby bol konečne šťastný. Šťastie je to, čoho je v dnešnom svete málo a ľudia ho potrebujú. Pre každého šťastie znamená niečo iné, každý si svoje šťastie predstavuje inak a hlavne, každý je strojom svojho šťastia. 

V živote nás stretnú rôzne situácie, v ktorých nás ľudia opustia, v ktorých sa budeme musieť rozhodnúť ako chceme v živote pokračovať, čo chceme v živote dosiahnuť a podobne. Stále sa objaví nejaká situácia, s ktorou sme nerátali alebo nechceli sme aby nastala a aj napriek tomu prišla.  Niekedy si proste človek nevyberá až tak úplne, pretože nie vždy vyjde všetko podľa plánov. Treba rátať so všetkým, pretože “ Dnes ste milionári a zajtra môžete byť na mizine”, “Dnes máte človeka, ktorý pri vás stojí a zajtra sa vám môže otočiť chrbtom”. Nikdy proste neviete, aká situácia k vám ešte len príde a čo má pre vás život pripravené. Hlavne sa netreba vzdať a hoc aj spadnete na zem, tak sa postavte, otrepte kolená a pokračujte vo svojom sne. Áno viem, nie vždy to je ľahké, pretože pri každom páde strácate motiváciu, silu a energiu kráčať ďalej. 

Veľa ľudí do vášho života príde, ale aj odíde. Prídu a odídu práve vtedy ak to najmenej čakáte, je to z dňa na deň. Ako ľudia z vášho života odídu, tak s odchodom príde bolesť. Bolesť, ktorú nechce nikto zažiť či cítiť. Je to tá bolesť, ktorá náš niečo naučí, z ktorej sa väčšinou vieme poučiť, zlepšiť či posunúť o jeden schod vyššie. Vďaka bolesti sa človek mení, je opatrný, dáva si väčší pozor na to čo povie alebo urobí. Vďaka nej pomaly rastie a nepúšťa si k telu hoc koho. 
Tak ako myšlienky na danú osobu nezmiznú z dňa na deň, tak ani bolesť nás tak rýchlo neopustí.
Hovorí sa, že " Čas všetko vylieči" s týmto výrokom súhlasím, pretože na všetko treba čas. Až po nejakom čase si zvyknete, že nemáte po svojom boku osobu, ktorá tam bola nonstop, až po čase si zvyknete, že v novom vzťahu to funguje inak ako v tom predošlom, až po čase si zvyknete na novú prácu a podobne. Všetko príde po čase a hlavne vtedy, keď to najmenej čakáte. 
Určite každá situácia, ktorá vám prišla do cesty a či je to už ta dobrá alebo zlá, tak určite prišla z nejakého dôvodu. Ja stále vravím a držím sa toho, že " Všetko sa deje pre niečo a všetko má svoj dôvod ", hoc nie vždy pochopíme ten dôvod, že prečo sa to stálo, alebo nám to nebude dávať zmysel, že prečo je to tak, ale stále tu je ten dôvod, ktorý mi uvidíme a pochopíme až časom. 

A potom to všetko je tu ešte nádej, ktorá nezlyhá ako posledná. Aj keď sme si už na niektoré veci zvykli, pochopili, nemáme už ani myšlienky na danú osobu, tak veríme v tom, že je všetko dobré a  začíname byť konečne šťastný. No niekde v hĺbke duše ešte stále veríme, že daná osoba sa k nám vráti, dostaneme svoju prácu späť, začneme komunikovať s niekým blízkym a podobne, ale keď sa pomaly  zamýšľame nad tým, že ako nám bolo, keď sme tu boli sami, tak nič z toho nebudeme chcieť späť. Nebudete chcieť mať tu osobu vedľa seba, ktorá tu bola nonstop, nebudeme chcieť svoju starú prácu, nebudeme chcieť začať komunikovať s niekým, kto nám bol blízky a to všetko len kvôli tomu, že sa bojíme, že spadneme do toho znovu, znovu budeme tam, kde sme boli pred mesiacom, pol rokom, rokom a či je to už aj dlhšia doba. 
Radšej by sme mali dávať nádej novým veciam či situáciám ako tým starým, ale tak je to na nás ako sa rozhodneme komu a čomu dáme nádej, či počúvneme srdce alebo rozum, ale v oboch prípadoch to je risk alebo zisk a na to netreba zabúdať. 



Čo si myslíte vy? Mali by sme počúvať srdce alebo rozum? 




You Might Also Like

0 komentárov

Popular Posts

Like us on Facebook

Instagram