Tak určite mnoho vás sa pýta prečo som sa rozhodla napísať tento príspevok. Odpoveď je jednoduchá. Pretože konečne som našla kamarátku, ktorej môžem veriť, všetko jej povedať a tak ďalej. Mala som už viackrát dobrú kamarátku ale v poslednom čase sme si toho dosť málo povedali, písali, stretávali až napokon jedného dňa všetko prestalo. Na ulici sme sa dokonca prestali aj zdraviť, prestali sme si aj písať proste, ako dvaja neznámi ľudia. Vtedy mi napadli tie slova, ktoré mi vravela keď sme boli kamarátky. Tie slova boli = budem pri tebe stále stať, vždy ti pomôžem keď bude treba, môžeš mi veriť, môžeš mi povedať čo ťa trápi. Tým slovám som uverila no ale zbytočne pretože v zlome sekundy sa všetko zmenilo. Otočila sa mi chrbtom a odišla. Pri každej jednej kamarátke sa mi to stalo. Využili moju dobrotu, láskavosť a potom ma len tak nechali. 

  Teraz Ďakujem Bohu, že som našla takú kamarátku, ktorej sa dá veriť a všetko jej povedať. Ďakujem, že som ju mohla spoznať lebo takého človeka už malo kto nájde. Sme dobrými kamarátkami už rok (mnohý si povedia veď rok to nie je až tak veľa, ale pre mňa je) ja za ten rok som s ňou prežila dosť a ani raz sme sa nepohádali (myslím tak vážne). Píšeme si deň čo deň a nestalo sa žeby jedna druhej neodpisovala. Väčšinou keď sa stretávame tak riešime spolu všetko možne, hovorime si proste všetko či to sú nejaké súkromné veci alebo obyčajne. Vyrozprávame sa jedna druhej a navzájom sa chápeme. Nebol by deň žeby ma nerozosmiala. Proste je to super baba a Ďakujem, že mi verí. :)

Poznáte aj vy taký pocit?

Stalo sa aj vám už niekdy, že ľudia, ktorím ste verili sa vám otočili chrbtom?

Máte aj vy takú kamarátku s ktorou ste deň čo deň v kontakte a hovoríte si všetko?