Tento mesiac sme si s rodinou spravili menší výlet do Tatier a konkrétne to bolo do Bachledovej doliny. Už z názvu viete, že sa tam nachádza Chodník korunami stromov. Od kedy ho postavili, tak to bol môj sen sa ísť tam pozrieť. Chcela som vidieť ako to vyzerá naživo, aký je výhľad z hora a podobne. Proste stále ma to tam ťahalo, ale nikdy nám to nevyšlo. Raz čo sme tam už s rodinou išli, tak sme sa otočili, pretože tam bolo toľko aut, že sme nemali, kde zaparkovať (čo bola škoda).

Ale tentokrát čo sme sa tam vybrali, tak aut bolo menej, takže sme mali, kde zaparkovať a na chodníku aspoň nebolo veľa ľudí a mne sa splnil sen (hihi).

Keď mi rodičia večer povedali, že pôjdeme na Chodník korunami stromov, tak som sa už nevedela dočkať rána. Celý večer som potom rozmýšľala, že čo vezmem na seba, pretože počasie bolo zradné a predsa v Tatrách je trochu chladnejšie ako u nás. Samozrejme večer som na nič neprišla a outfit som si vybrala až ráno, ako to je u mňa zvykom (hihi). Do auta som zvolila teplákové kraťasy a naramienka tričko, a potom keď sme dorazili do Bachledovej doliny som sa prezliekla a tu už som zvolila svetlé rifle, naramienka tričko a na vrch rifľovku. Na nohy som jednoznačne zobrala tenisky, v ktorých som mala pevnú nohu a, ktoré sú pohodlné. K tomuto celému outfitu som si vzala aj malý čierny váčik, v ktorom som mala potrebné veci.

Keď sme vyšli k tomu chodníku moje prvé slova boli : ,, To je také malé? ". Samozrejme to som nevidela ešte tu cestu, ktorá vedie úplne hore na tu sieť. Páčilo sa mi, že tam nebolo veľa ľudí, takže sa dali spraviť krásne fotky bez toho, aby sme čakali kým niekto prejde. Po ceste máte rôzne prekážky pre deti, cez ktoré som neodolala a prešla som aj ja (hihi). Keď sme sa dostali už úplne hore, tak ten výhľad je neopísateľný. V diaľke vidíte samé stromy a z jednej strany by malo byť vidieť do Poľska. Ten vyhľaď má niečo do seba a myslím si, že každý si ho opíše podľa seba. 

Druha vec, na ktorú som sa veľmi tešila bola ta sieť, ktorá je úplne hore. Celý čas som si myslela, že nebudem mať problém ísť na ňu sama, ale keď som tam vkročila s jednou nohou, tak hneď som sa chytila mamky a ona tam išla so mnou (hihi). Keď sme už boli na nej, tak sme sa báli otočiť, preto sme radšej už išli len rovno kým sme sa nedostali na druhú stranu. Po pravde ja som bola v takom strese, že som si ani nevšimla ako som vysoko od zemi. Po druhýkrát, keď som na tu sieť išla so sestrou, tak sme išli po sediačky, aj to sme nešli do prostriedku, ale len na kraj.

Aj napriek tomu, že som sa na tej sieti bála som veľmi rada, že som tam bola a mohla som si to aj ja vyskúšať. 

A s akým miestom sme ešte spojili tento náš výlet sa dozviete v ďalšom príspevku.