tak na začiatok poviem, len toľko, že som veľmi rada, že som si naspäť našla čas na písanie nového príspevku, pretože posledné skoro tri mesiace som vôbec nemala čas, vôbec mi nenapadol žiaden dobrý typ na príspevok alebo sa mi nechcelo, pretože som bola rada, že mám čas chvíľu pre seba (verím, že to pochopíte). Za ten čas čo som nebola na blogu vôbec aktívna, tak sa udialo viac veci a o niektorých Vám dnes poviem.

Ako prvé s čim sa s vami podelím je to, že počas tých troch mesiacov som pochopila určité veci, ktoré som niekedy nechápala, ktoré som myslela, že mne sa neudejú, s ktorými sa nebudem stretávať a plno ďalších.
Vôbec som nikdy nechápala ako vie človek od vás odísť bez slova, ako Vás dokáže, len tak opustiť. Stále som si myslela, že ja na takých ľudí netrafím, stále som si dávala pozor na to koho púšťam do svojho života, len až teraz som pochopila, že som si nedávala dostatočný pozor a pustila som si do života ľudí, ktorých by som si už teraz nepustila. No ale ako sa vraví ,, Už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom". Ja osobne si stále poviem, že všetko sa deje pre niečo a, že všetko ma svoj dôvod. Niektorí ľudia ma už naučili, že netreba hneď veriť každému, ale prv sa skutočne uistiť, že danému človeku sa dá veriť a, že aj k ostatných sa správa rovnako ako k Vám, že pri vás sa len nepretvaruje a nehrá sa na úplne zlatého, milého a vzorného človeka. Netreba vždy každému vysvetľovať svoju náladu, svoje správanie a či svoje rozhodnutie, niektorých to možno vôbec nezaujíma a niektorí sa možno len tvária, že vás aj počúvajú. Ale možno niekto je taký čo ho to skutočne zaujíma. Zaujíma ho aký ste mali deň, čo ste robili, ako sa vám darilo a plno ďalších veci. Treba si naozaj dávať pozor komu čo poviete, koho si pustite do svojho života a stále sa treba uistiť či daný človek je taký ako sa vám ukázal. Je pravda, že nikdy neviete ako dlho sa vie človek pretvárať, ale tak keď budete viac opatrnejší, tak menej sa sklamete.

Prvé dva mesiace čo som  nebola aktívna som mala myšlienky, žeby som prestala s blogovaním. Samozrejme potom mi to začalo chýbať. Začali mi chýbať dní kedy som sedela doma a písala pre Vás nejakú recenziu alebo opisovala môj make up. Chýbalo mi všetko čo sa týka okolo blogovania. Preto som si povedala, že hneď ako budem mať čas a nápad na nový príspevok, tak ho napíšem. Uvedomila som si, že do blogu som dala toľko sily, času a trpezlivosti, žeby ma štvalo, keby som s tým skončila. Keby som skončila s blogovaním, tak by som sa nemohla s vami podeliť o moje zážitky, skúsenosti a plno ďalších veci.
Som úplne rada, že som s tým neprestala a pokračujem s tým naďalej. Som naozaj rada, že mi konečne napadol nejaký typ na nový príspevok, hoc tento typ príspevku je trochu nezvyčajný na mojom blogu, ale verím, že si ho prečítate a si niečo z neho aj odnesiete.

Taktiež som za ten čas spoznala lepšie ľudí, udobrila sa so starými kamarátmi a nášla si k sestre lepší vzťah. Tak ako teraz vychádzam s kamarátmi som doteraz nevychádzala. So sestrou sa vzťah naspäť dal tam kde bol čo som úplne rada a šťastná. Verím, že vzťahy, ktoré som si za ten čas vytvorila budú trvať čo najdlhšie.
 Verím, že si teraz budem dávať oveľa väčší pozor komu čo poviem, koho si pustím do života a ako sa rozhodnem. Naozaj som za ten čas pochopila, že všetko ma svoj dôvod. Taktiež som sa z toho poučila a idem ďalej.



Čo sa Vám udialo za posledné tri mesiace? 

Veríte aj vy, že všetko ma svoj dôvod a, že všetko sa deje pre niečo?