Ahojte

kým sme boli deťmi tak sme takéto problémy neriešili len akurát sme riešili, že čo budeme dnes jesť (hihi), ale ako letíl čas dopredu tak aj my sme rástli a viac sme začali brať život alebo sme viac začali rozumieť veciam, ktoré nám v minulosti neboli jasne. Možno niektorý tomu nerozumu ani teraz ale to nevadí, veď nie každý má rovnaké myslenie. Možno sú tu aj taký ľudia čo sa s takýmito vecami vôbec nezaoberajú, podľa mňa to je dobré lebo ich proste netrápi, že ako majú zabudnúť na človeka, ktorý im niekdy ublížil.

Ja zas som ten typ človeka čo sa niekedy aj zaoberá takýmito vecami ale aj niekdy nie u mňa to zavisí od situácii, čo sa  vlastne stalo v tej situácii keď mi ten človek ublížil. Najčastejšie keď sa mi niečo také stane tak si dám sama sebe otázku, že prečo mi to vlastne ten človek spravil alebo či som ja niečo zle spravila. Viem si aj premietnuť celú tu situáciu v hlave a popremýšľať či sa mám nad tým ďalej zaoberať alebo nechať to tak. :)

Dám Vám tu pár rad, ako prestať myslieť na daného človeka. 

• Skúste si tiež premietnuť celú tu situáciu v hlave a popremýšľať nad tým prečo Vám to ten človek spravil a či ma to zmysel ďalej riešiť. Ja si myslím, že ak Vám ten človek až veľmi ublížil tak zaoberať sa tým nemáte lebo neviete čoho je schopná Vaša psychika.
• Nezaoberať sa tým, zbytočne budete plakať a ak ten človek nemá ani snahu sa Vám ospravedlniť tak to nechajte tak.
• Nepíšte mu, že to chcete napraviť, lebo písať by mal ten čo to spravil (lepšie povedané pokašľal) a ak ste to nepokašľali vy tak sa prvý neozývajte. Potom dáte najavo, že neviete si bez neho poradiť.